Osobnosti » Róbert Jež st.

Azda každý futbalový fanúšik si dnes s radosťou zaspomína na futbalové majstrovstvo Róberta Ježa staršieho. Spočiatku skeptických fanúšikov si postupne získa na svoju stranu herným prehľadom a technikou. V dejinách futbalu pod Zoborom mu patrí nezameniteľné miesto. Sám však svoje meno nepreceňuje. Dokonca sám povedal, aby sme ho medzi osobnosti nitrianskeho nezaraďovali. Na rozprávanie o svojej kariére sa nechal presvedčiť až na niekoľký pokus...

Priezvisko Jež je s nitrianskym futbalom spojené pupočnou šnúrou. Ale pozor!, Robo nie je Nitran. Narodil sa v Bratislave a pod Zobor, kde sa neskôr usadil a založil rodinu, prišiel ako 23 - ročný. „Vyrastal som v bratislavskej časti Nové Mesto“, povedal. Prvé kroky však neučinil ani na Slovane, ba dokonca ani na Interi, ale v klube Štart Bratislava. „K futbalu ma priviedol ako osemročného tréner Borovský. Tohto pána považujem za osudového človeka v mojom športovom živote, lebo ma presvedčil, aby som sa začal futbalu venovať naplno. Predtým som sa venoval aj volejbalu, stolnému tenisu či podobným srandičkám.“ Robo bol fanúšikom Slovana, ale rád zašiel i na Inter. Fandil dobrému futbalu. „V sedemdesiatych rokoch boli fantastickí hráči, keď som sa chodil pozerať na Jokla či Petráša bol som doslova unesený,“ nadchýňa sa po dlhých rokoch. V divíznom Štarte Bratislava hrával až do vojny. Po ročnom pôsobení v Trnávke sa v roku 1979 objavil tento stredopoliar z povolania v Nitre. „Prostredníctvom trénera Antona Urbana ma lanárila aj ČH Bratislava, ale rozhodol som sa pre Nitru. Od angažmán v ČH ma možno odradilo aj policajtské remeslo. Inak v tomto mužstve hrali výborní futbalisti ako bratia Čapkovičovci, alebo Juraj Szikora.“ „Ježko“ to mal zo začiatku pod Zoborom veľmi komplikované, a veru fanúšikovia si na jeho adresu aj zapískali. Nitra, ktorá na prelome 70. a 80. rokov postúpila do federálnej ligy mala silný káder, posilnený o Kováča, Ilavského a Borka, čo Robovi do veľkej miery sťažilo úlohu. „Poctivo a tvrdo som trénoval a čakal na svoju príležitosť. Nehrával som a je pravda, že zo začiatku som to mal veľmi ťažké. Viete, každý chlapec sa najprv musí zabudovať do mužstva, nájsť správnu sebadôveru. Ešte v druhej lige ma tréner Skyva dva - trikrát nasadil a v prípravných zápasoch som mu dokazoval, že na ihrisko patrím.“ Robo sa čoskoro stal nosným pilierom Plastiky a na začiatku 80.rokov prispel k nitrianskym úspechom, k 5., 11., a 4., miestu. V sezóne 1981/1982 sa prezentoval vynikajúcimi výkonmi. Hovorí sa, že správny futbalista je ten, ktorý vie hrať futbal. A útly, 172 centimetrov vysoký Robo Jež bol toho najlepším dôkazom. V strede poľa mu to myslelo, vedel podržať loptu a navyše posielal skvelé finálne prihrávky. Povrávalo sa dokonca, že sa dostal do širšieho výberu reprezentácie Československa na MS 1982 v Španielsku. Samotný Robo však tvrdí: „Povráva sa všeličo, podľa mňa to bola len novinárska kačica." Plastika Nitra vyslala na MS napokon len jediného hráča, Jozefa Kukučku.

Žiaľ, v ťažkej konkurencii českých mužstiev bolo pre Nitru veľmi ťažké udržať sa v lige. Ani stabilné výkony Ježa, Borka, Chatrnúcha a Molnára ju nezachránili od vypadnutia. V druhej lige sa mužstvo okysličené o mladých hráčov zohralo a zahájilo najúspešnejšie roky klubu. Jež spoločne s Molnárom a Chatrnúchom dostal príležitosť sformovať mužstvo a do zálohy sa vedľa neho začal predierať mladý Moravčík. Spolupráca stredného záložníka s krídeľníkom klapala skvele. V knihe Ľubomíra Moravčíka Milovaný a Nenávidený o tom Ľubov strýc porozprával: „Spolu s Ľubovim otcom sme boli dlho proti Robovi Ježovi, ktorý prišiel do Nitry z Bratislavy. Mladý, talentovaný futbalista, ale nám nejako nerezal, v zápasoch príliš nepresvedčil. Ľuboš sa ho veľmi zastával. Otec, ty tomu nerozumieš, povedal mu raz. Neskôr Robo potvrdil, že je skvelý futbalista, stal sa ťahúňom Nitry. Ľuboš presne odhadol jeho schopnosti.“ Po úspešnom období, ako kapitán Plastiky, po legendárnej sezóne 1988/1989 spod Zobora Robo odišiel. A neskôr ho veľmi škrelo, že si nezahral pohár UEFA proti Kolínu. „Dnes mi je to ľúto, ale človek s tým už teraz veľa nenarobí,“ vysvetlil. V 3.lige, v drese Schwechatu a Hainburgu potom roky bavil aj rakúskych futbalových fanúšikov. Na otázku, či sa cíti byť po 26 rokoch prežitých pod Zoborom viac Nitranom alebo „Prešporákom“ odpovedal: „To je ťažká otázka, ale je to tak päťdesiat na päťdesiat.“ Súčasný tréner treťoligového ŠK Močenok je hrdý aj na svojho 23-ročného syna Róberta. Ten priezvisku Jež hanbu určite nerobí. Začínal v Nitre, bol hráčom českého prvoligistu z Příbramu a teraz sa uchádza o miesto v zostave MŠK Žilina. V predchádzajúcej dvadsaťjednotke trénera Komanického bol kapitánom. „Syn už teraz dokázal viac ako ja, tak ako som ja prekonal svojho otca,“ spokojne odvetil...

VIZITKA
Narodený 4.mája 1956. Hrával v Štarte Bratislava, Trnávke a FC Nitra. Je ženatý a má dve deti.

ŠTATISTIKA RÓBERTA JEŽA V NITRE
1979/1980 Plastika Nitra I. 13 5. miesto
1980/1981 Plastika Nitra I. 23 4 13. miesto
1981/1982 Plastika Nitra I. 30 8 4. miesto
1982/1983 Plastika Nitra I. 29 3 14. miesto
1983/1984 Plastika Nitra I. 26 2 16. miesto
1984/1985 Plastika Nitra II. 26 8 2. miesto
1985/1986 Plastika Nitra II. 27 14 1. miesto
1986/1987 Plastika Nitra I. 29 7 8.miesto
1987/1988 Plastika Nitra I. 26 5 7. miesto
1988/1989 Plastika Nitra I. 30 7 3.miesto
(ročník, tím, liga, štarty, góly, umiestnenie miesta)