Osobnosti » Michal Hipp

Michal Hipp je vždy a všade vítanou osobnosťou. Ako hráč si svojou poctivosťou a príkladným vzťahom k futbalu vybudoval rešpekt v celom Československu. Svoju, dnes už trénersku kariéru buduje rovnakými cnosťami. Rozprávať s ním o futbale je pasiou, myšlienky 41 - ročného pána sú ucelené, okorenenené obrovským množstvom zaujímavých súvislostí...

ZAČIATKY, ATLETIKA, ALE I VOJNA...

Michal Hipp začínal s futbalom v rodnej dedine Horná Kráľová. "Ako dvanásťročný som sa dostal do žiackeho a hneď aj dorasteneckého mužstva, v šestnástich som začal hrávať za mužov." Stal sa z neho len nedeľný futbalista, lebo odišiel do Novák na SOU chemické (profesia mechanik - automatizačné techniky). Športové bunky v sebe nezaprel a na škole sa začal venovať atletike. Takže pohybový talent! "Robil som šprinty, diaľku a desaťboj. Mal som solídne výsledky, v roku 1983 som bol tretí v republike v diaľke, v ktorej som doskočil až 7,29 metra. Inak, stovku som odbehol za 10,8 s." Na futbal však našťastie nezanevrel. V rokoch 1983 - 1984 prišlo z vedenia zväzu pravidlo, že mužstvá v I. a II. Slovenskej národnej futbalovej lige musia mať v základnej zostave povinne jedného hráča do 20 rokov. Vtedy dostal ponuku z popredného druholigového mužstva Slovan Dusľo Šala. "Vyhliadol si ma tréner Jozef Adamec. Na poste pravého záložníka som hrával pravideľne, čo mi dalo strašne veľa. Navyše, v Šali som aj zmaturoval." Nasledovala Základná vojenská služba (v Dunajskej námornej službe v Komárne), a tak Mišo prestúpil do Hurbanova, kde sa tvorilo kvalitné mužstvo s bývalými prvoligistami ako Szabo, Ilavský, Opačitý, Bojkovský či Eugen Varga. Mužstvo rok čo rok postupovalo, ani v 1.SNL sa nestratilo. "Tréner Dragúň ma stiahol zo zálohy na ľavého obrancu a neskôr i na post stopéra. Môžem povedať, že som hral celkom slušne a tak prišlo viacero ponúk." Hipp chcel na južnom Slovensku ostať, ale nitrianskemu vábeniu neodolal.

SPANILÁ JAZDA POD ZOBOROM

"Pamätám sa ako dnes, v októbri 1984 som sa objavil v Nitre. Prvé dva zápasy som kvôli prestupovému konaniu ešte nemohol hrať. Premiéru som absolvoval doma proti Trenčínu, keď mi tréner Jarábek dal na starosť stážiť Milana Albrechta." Samotný hráč na toto obdobie rád spomína a s osobnosťami ako Borko, Molnár, Jež, Kramoliš, Chatrnúch či Palúch započali najslávnejšiu éru nitrianskeho futbalu. Prvý rok sa postúpiť nepodarilo, proti "Nitričke" stála aj po mimofutbalovej stránke veľmi silná Dunajská Streda. "O postup sme prišli administratívnou chybou funkcionárov, ktorí na zápas v Prievidzi nedoniesli registračky. Hrali sme tam len ôsmi, a to len tí, ktorí mali pri sebe občianske preukazy," vysvetľuje Hipp. Tréner Jarábek odišiel a nahradil ho Jarabinský, mužstvo sa skonsolidovalo. Plastika Nitra touto sezónou odštarovala štvorročnú spanilú jazdu. V sezóne 1985/1986 suverénne prešla II. ligou, keď stratila len desať bodov. Na jar 1986 sa konal pamätný zápas na Slovane, kam vtedy prišlo 25.000 divákov. Každý pamätník vie, že Nitra tam po krásnej hre zvíťzila 4:2. V najvyššej lige debutoval Hipp v 1.kole sezóny 1986/1987 v domácom stretnutí proti Bohemiansu (2:3). Nitra sa v nasledujúcich sezónach umiestňovala na 8.,7. a 3.mieste. Chýr o jej skvelej hre prišiel až do Prahy. "Stali sme sa šťukou ligy, hneď prvú sezónu sme sa dobre etablovali, začal dominovať útok na čele s Ľubom Moravčíkom. (Hipp ho považuje za najlepšieho hráča, s akým hral). V roku 1989 naša éra vyvrcholila postupom do pohára UEFA."

VEĽKÝ SVIATOK

Veru, dvojzápas 1.kola Pohára UEFA 1989/1990 s 1.FC Kolín znamenal pre Nitru veľa. Tieto stretnutia sú v histórii klubu najpamätnejšími. Na prvý zápas vycestovali chlapci spod Zobora do Nemecka..."Náš súper mal kvalitný tím, veď šiesti hráči zo základnej zostavy boli v nominácii Nemecka na MS 1990. Čakali sme tlak, a už v 2. minúte sme dostali gól od Ordenewitza. Potom prišiel center Bochnoviča, súper hral ofsajd - systém, ktosi vzadu sa zabudol a strelou z ôsmich metrov som prekonal vtedajšieho nemeckého reprezentačného gólmana Boda Illgnera. Prvý polčas sme odohrali vyrovnanú partiu, no druhý polčas sme nezvládli." Kolín Nitru prekúkol a centovanými loptami dostal Nitru do úzkych, keď pridal ešte tri góly. Podľa slov Michala Hippa sa prejavil výkonnostný rozdiel medzi oboma mužstvami. Veď v drese "capkov" nastúpili také persóny ako Pierre Littbarski, Thomas Hassler, Paul Steiner, Falko Gotz či spomínaný Bodo Illgner. Odveta prilákala pod Zobor takmer 15.000 divákov. Plastika za bezgólového stavu vsietila Milošom Belákom regulárny gól, ktorý rozhodca neuznal. Napokon prehrala 0:1...

Z HIPPA SA STAL CESTOVATEĽ

Po MS 1990 Nitra postupne predala niekoľkých hráčov, nastalo uspokojenie, neboli financie, sínusoida zákonite klesla, vždy špecifická Nitra dostala facku a vypadla. "Odišiel som na polročné hosťovanie do Vienny Viedeň. V roku 1992 som sa vrátil do opäť prvoligovej Nitry, kde sme chytili fantastickú polročnú fazónu. Spomínam si, že po jeseni sme boli na 6.mieste. Defenzíva na čele s brankárom Ondruškom bola výborná, na jeseň sme dostali najmenej gólov v lige." Počas zimnej prestávky si Hippa vyhliadol do Slavie Praha tréner Josef Jarabinský a ten pochopiteľne prestúpil. Slavia sa stala korunným princom, aj keď vyhrala na Letnej 2:0. O titul prišla prehrou v Prešove. "Do Slavie som prišiel v ére mecenáša Korbela, na stopérskom poste bola obrovská konkurencia, spomeniem Suchopárka, Šilhavého, Juraška, Pěničku či Lercha. A to sme mohli hrať len traja. Pomaly každý tréning bol zápasom." Rokom 1993 sa začal tvoriť silný káder 1.FC Košice, kde po nástupe Rezešovcov nastal obrovský boom, o rok neskôr sa v záplave posíl dostal na opačný koniec republiky i Michal Hipp. "V Prahe som mohol aj zostať, ale dcéra začala chodiť do školy, kvôli čomu som sa vrátil na Slovensko. Na druhej strane boli tu i moji kamaráti z reprezentácie ako Palo Diňa, Ďuso Šimon, Paľo Gostič a Ivan Ondruška. V mojej kariére to bol prospešný krok, v Košiciach som bol kapitánom." Trénerom Košíc bol vtedy Ján Zachar, známy tvrdšími nárokmi. Mišo však problémy, aj vďaka atletickej minulosti nemal. "Človek ale postupne zistil, že fyzicky náročné tréningy viac ubíjali, ako pomáhali. Hráči sa búrili, navyše na vtedajší Slovan sme nemali," tvrdí z odstupom času. V Košiciach sa robili čistky a Hipp zakotvil v auguste 1995 opäť doma v Nitre. Mužstvo plné mladých odchovancov jeho skúsenosti potrebovalo. "Mal som však tú smolu, že na Slovane som sa zranil po zrážke s Mužlayom. Bol som hospitlizovaný s otrasom mozgu, bolesti sa vracali až mi doktori naordinovali trojmesačný zákaz." Po sezóne sa so skúseným harcovníkom príliš nepočítalo a tak odišiel do druholigových Piešťan, kde na konci kariéry prispel k piešťanskému boomu. Na mužstvo hrajúce na špičke tabuľky neraz prišlo 5.000 divákov.

REPREZENTANT

Mišo sa tesne pred MS v Taliansku ´90 ocitol v nominácii ČSFR "B" na zápas v Sunderlande proti domácim Angličanom (0:2). Hráč FC Nitra bol vyhlásený za najlepšieho hráča svojho tímu. "V nominácii na MS bolo 24 hráčov, kto sa výraznejšie zaújma o fubal vie, že omilostili Kubíka s Knoflíčkom. Aj preto som zostal doma." Po šampionáte sa pod vedením Milana Máčalu vytváral nový tím a kedže vypadol František Straka, Hipp odohral celú jeseň. Premiéru absolvoval vo Fínsku (1:1), v jesennej časti kvalifikácii na ME 1992 nastúpil doma proti Islandu (1:0), vo Francúzsku (1:2) a doma so Španielmi (3:2). "Reprezentácia Československa bola rozbehnutá, po MS patrila k európskej špičke. Vo Francúzsku nám za stavu 0:0 neuznali regulérny gól Knoflíčka, mali sme smolu. Na poste predstopéra som hral na kľúčových hráčov súpera ako Eric Cantona či Emilio Butragueňo. Reprezentovať Československo bol pre mňa sen, považujem to za vrchol kariéry." Ako hráč Slavie Praha sa objavil v novotvoriacej sa reprezentácii Slovenska pod vedením trénera Vengloša. "Bol som na prvom zápase Slovenska v Spojených Arabských Emirátoch. Nastrelil som tyčku, mohol som byť historicky prvým strelcom Slovenska. Objavil som sa aj v kvalifikácii na ME 1996. Spomínam si na pamätný zápas v Rumunsku, kde sme prehrali 2:3. Päť minút pred koncom za stavu 2:2 som bol prezlečený na striedanie. Mal som posilniť defenzívu, ale žiaľ dostali sme rozhodujúci gól a ostal som na lavičke." V konkurencii hráčov Slovana Bratislava ako Tittel, Glonek a Zeman sa Michalovi presadzovalo ťažšie. Navyše hlásili sa rôčky a tak ostalo len pri piatich štartoch.

TRÉNER

Z Miša Hippa sa po skončení kariéry stal pochopiteľne tréner. Vo vrcholovom fubale ho viedli Adamec, Dragúň, Jarabinský, Jarábek, Lešický, Pecze, Zachar, Radolský, v reprezentáciách Vengloš, Ježek či Máčala. Dosť významné persóny aby od nich čo - to pochytil. "Počas hráčskej kariéry som sa snažil pripraviť na trénerskú. Zapisoval som si každý jeden tréning. Na vlastnom tele mám všetko odskúšané. Vždy som makal na plný plyn, snažil som sa nič neošmeknúť." Trénerskú kariéru začal v roku 1997 výpomocou v Gabčíkove. V marci 2000 sa z postu kormidelníka FC Nitry musel porúčať Jozef Prochotský, ktorého nahradil Ján Greguš. "Janovi som asi tri mesiace pomáhal ako asistent trénera. Vypadli sme z ligy, mali sme problémy s vedením. Chcel som sa vrátiť k práci s mládežníkmi, čo mi nedovolili a tak som začal trénovať dorastencov v Zbehoch." Popritom chodieval na zápasy dorasteneckej ligy, kde sa viackrát stretol s Dušanom Galisom. Ten mu v novembri 2000 ponúkol post asistenta trénera v Artmedii Petržalka, Michal ju pochopitelne nemohol neprijať. "Vidíte z pár zápasov ostal polrok, potom rok a dnes som tam už piatu sezónu," spokojne odvetil. Nečudo, darí sa...Počas prechodnej prestávky Vladimíra Weissa sa ako hlavný tréner mohol potešiť v máji 2004 z víťazstva v Slovenskom Pohári. Koncom roka 2003 sa ozvala A-reprezentácia Slovenska. "Už za Starým mostom sme sa s Galisom dohodli na vízii, že ak pôjde niekam trénovať, budeme spolupracovať. Stal sa reprezentačným trénerom a tak som dostal ponuku byť spoločne s Lacom Petrášom jeho asistentom. Dušan je férový chlap, má obrovské skúsenosti, ako bývalý hráč sa vie vžiť do kože hráčov. Je skvelým motivátorom, má jednoducho dar od Boha. S takým niečím som sa ešte nestretol." Niekde tu sa uzatvára príbeh kariéry Michala Hippa. V roku 2005 ho čaká veľa práce, v klube i v reprezentácii. Mišo by sa isto nenahneval ak by Artmedia zvíťazila v lige, Nitra postúpila a Slovensko sa prebojovao na MS 2006 do Nemecka. Námet ako hrom.

AKO VIDÍ SÚČASNÚ NITRU?

"V Nitre bývam, na futbal sem chodím pravidelne. Navyše syn tu hrá futbal. Samozrejme, sledujem a zaújimam sa o tréningový proces. Som lokálpatriot, na nitriansky futbal nedopustím. Chlapcom držím pevne palce. Teší ma, že panuje eufória., šanca na postup je veľmi dobrá. Výborné výkony podáva Pišta Senecký, ktorý bol aj v širšej nominácii na turnaj v Thajsku. Dobre si počína obrana Ďatko - Szorád - Čeman - Kováč, teší ma strelecká potencia Ráka. V patnástke som trénoval Tomáša Kóňu. Viem aký je jeho vzťah k futbalu. Ak nepoľaví, budeme o ňom ešte počuť. Treba povedať, že v Nitre je dobré aj funkcionárske zázemie."

VIZITKA

Narodený 13.marca 1963 v Nitre. Hral za Duslo Šaľa (1983), Hurbanovo (1983 - 1984), FC Nitra (1984 - 1991, 1992), Slaviu Praha (1993 - 1994), Viennu Viedeň (1991), 1.FC Košice (1994 - 1995), FC Nitra (1995), MFK Piešťany (1995 - 1996), Felst (1997 - 1998). Bol hrajúcim trénerom Gabčíkova (1997), Nitry ´15´, asistentom trénera FC Nitra (2000), asistent trénera Artmedie Petržalka (2000 - ). Nástupom trénera Dušana Galisa v roku 2004 sa stal asistentom reprezentačného trénera. V reprezentácii odohral 10 stretnutí (5x ČSFR, 5x Slovensko), vsietil jeden gól proti Malte. Je ženatý a má dve deti.